Uprostred kruhu stojí vták. Na zemi. Na betóne. Prečo neveriť? Dve cesty, najmenej a jeden človek. Každý sám za seba pri svojom zábradlí sedí na brehu rieky, mora? Piesok je už mokrý z večného cyklu vĺn – duše vlhnú. Vraj je tento vek poslednou periódou pred koncom, kruhom v točitej špirále. Do kedy? Od kedy? Ako neveriť? Tóny, farebné sklá ako dúhy z duší pomedzi betón, pomedzi zem. Čierny vták si trhá krídla.
Odsúdení na vieru? Ľudská existencia založená na viere? Veríme, že žijeme alebo snívame, veríme zmyslom, veríme, že zmysly klamú, veríme, že pravda existuje, tak isto ako veríme, že neexistuje, veríme v Boha alebo v jeho neexistenciu. Veríme, že modrá je modrá alebo, že modrá nie je modrá. Otázka možno neznie prečo veriť, pretože jednoducho nemáme na výber, ale v čo veriť? A vtom sme slobodní. Odsúdení na slobodnú voľbu, v čo veriť.
Nie je však viera len projekciou našich túžob? Existuje falošná viera? Existuje hierarchia rôznych typov viery? Čo je pravá čistá viera?
Zdá sa, že všetko sú len ilúzie, ktoré si vytvárame, akoby spôsob našej existencie bol založený na hrách, ktorých pravidlá si vymýšľame, vnucujeme bytiu a postupne im veríme stále viac a viac až hru pokladáme za skutočnosť. Odtláčame naše predstavy, túžby, sny do celku bytia? „Formujeme" samotné bytie našimi projekciami? Svet ako tabula rasa? Koľko ilúzii a klamov vôkol nás krúži? Koľko balastu musíme odhádzať? Koľkokrát sme sa prehrešili proti bytiu, či samotnému Bohu? Akoby každé ich uchopenie bolo len časťou, mŕtvou vyschnutou rastlinou, ktorú sme odtrhli kvôli preskúmaniu, premeraniu a poznaniu. Uväznili sme ju vo formaldehyde a umŕtvili pojmami a čo sme našli, čo sme poznali? Pravdu? Skutočnosť? Či sme sa len zrkadlili v zrkadle?
„...prosím Boha aby ma zbavil Boha...,“ píše mystik Eckhart. A tak skúsme nachvíľu prestať s projektovaním nášho ja do okolitého sveta a chvíľu načúvať. Skúsme prežiť vlastnú smrť aby sme sa znovu narodili. Skúsme utíšiť, nie len zmysly, ale i myšlienky a predstavy. Skúsme sa zbaviť našej predstavy Boha, bytia, iných ľudí a vyprázdniť vnútro aby do nás vstúpil samotný Boh, bytie, iní ľudia. Dá sa to vôbec? Dá sa vyslobodiť z množstva ilúzii, ktorým sme uverili? Nie je to len ďalšia ilúzia? A čo ak by sme nechali odumrieť samotnú túžbu po hocičom, pretože upäté fanatické chcenie aj tých najušlachtilejších, najväčších a najdokonalejších ideí sa mení na svoj opak. Čo ak by sme prestali chcieť a začali dôverovať?...Nič neexistuje, len Boh a ten je všetkým. Nie je to len ďalší klam? A záleží na tom?